Vypaľovanie trávy – alebo skôr než škrtnete zápalkou

Častokrát sme sami svedkami vypaľovania trávnatých porastov – prírodné lúky a pasienky, spoločenstvá na brehoch vodných tokov, oblasti pri cestných a železničných komunikáciách a ochranných hrádzach. Spôsob “úpravy” týchto priestorov vypaľovaním sa stal pre nás najjednoduchším, pričom nás nezaujíma škodlivosť vypaľovania na rastlinstvo, živočíšstvo, pôdu a v neposlednom rade aj na naše zdravie.

Čo vypaľovanie trávy spôsobuje?

Rastliny sú najcitlivejšie najmä na začiatku svojho vegetačného obdobia. Teplota pri vypaľovaní trávy dosahuje vysoké hodnoty, v dôsledku ktorých dochádza k poškodzovaniu obnovovacích pletív rastlinstva – semien, cibuliek a púčikov. Následkom vypaľovania trávy dochádza k narušeniu druhového zloženia a narušeniu autoregulačnej schopnosti a štruktúry spoločenstva, v ktorom má každý jedinec svoju funkciu. Napomáhame tak k rozširovaniu odolnejších agresívnych druhov rastlín.

Vypaľovanie trávy vplýva či už priamo alebo nepriamo na všetky druhy živočíchov, ktoré žijú v takýchto lokalitách. Priamy vplyv vypaľovania predstavuje samotný úhyn jednotlivých vývinových štádií živočíchov, nepriamy vplyv má za následok migráciu živočíchov do priľahlých vhodných lokalít s náhradnou formou potravy.

Oheň a vysoká teplota zničia všetky vývinové štádiá hmyzu, či už ide o vajíčka prezimujúce na rastline, húsenice ukryté vo vlaňajšej vegetácii, alebo kukly uložené v zámotkoch na povrchu pôdy. Dochádza tak k vyhynutiu nielen chráneného ale aj užitočného hmyzu a motýľov.

Postihnuté sú aj obojživelníky a plazy. Hynú mláďatá, dospelí jedinci, ale aj znášky vajíčok, ktoré sa vyvíjajú práve v kôpkach suchej trávy, prípadne pod kameňmi. Železničný násyp, ktorý poskytuje životný priestor desiatkam jašteričiek, alebo lúka na ktorej by sa dali nájsť aj stovky jašteríc, slepúchov a hadov, toré sú viazané na najčastejšie vypaľovanie trávy, sa tak stávajú pohrebiskom.

Ušetrené pred vypaľovaním nie je ani vtáctvo. Viaceré druhy totiž začínajú hniezdiť už v apríli a tak dochádza k likvidácii ich hniezd a celého potomstva.

To, že vypaľovanie trávy má priaznivý vplyv na pôdu je obyčajný prasprostý mýtus. Ako prvá pri vypaľovaní zhorí organická humusová frakcia, čím sa pôda ochudobní o značné množstvo minerálnych látok. Zvyšuje sa tak erózna ohrozenosť pôdy, umožní sa vyšší výpar vody a presychanie. Po vypálení sa pôda stáva citlivejšou na mechanické poškodenie v dôsledku pohybu napr. dobytku, alebo mechanizmov po jej povrchu.

Čo hovorí zákon NR SR č. 314/2001 Zb. z. o požiarnej ochrane?

Občanom, ktorí nelegálne vypaľujú porasty, hrozí pokuta do výšky 331 € a priamo na mieste môže byť udelená bloková pokuta do výšky 99€, právnická osoba až do 16 596 € .

No nie vždy sa však podarí odhaliť osobu – pôvodcu požiaru. Môže za to aj ľahostajnosť nás všetkých voči dianiu okolo nás a malá občianska statočnosť. Nedovoľme tej hŕstke nenapraviteľných, aby ničili všetko okolo seba. Ak sa stanete svedkom vypaľovania trávy a lesných porastov, teda ak ste svedkom porušenia zákona, mali by ste nahlásiť túto skutočnosť na políciu (t.č. 158) prípadne mestskú políciu (t.č.159). Tak ako sme začali bojovať proti týraniu domácich maznáčikov, bojujme za životy všetkých zvierat.

 

 

 

Be the first to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.